Pracovná zdravotná služba (PZS) vykonáva zdravotný dohľad pre zamestnancov a poskytuje odborné a poradenské činnosti zamestnávateľovi v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci. A to najmä:
- dohľad nad pracovnými podmienkami zamestnancov
- posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci
- poradenstvo zamerané na ochranu zdravia pri práci a predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou
zákon č. 355/2007 Z. z. ukladá povinnosť zamestnávateľa voči zamestnancovi zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby
Naše služby PZS
Bližšie informácie k cenovej ponuke
Cenová ponuka poskytovania dohľadu nad pracovným prostredím (PZS) sa odvíja od rôznych faktorov ako je napr. odvetvie v ktorom daný subjekt podniká, množstva rizikových faktorov, počtu zamestnancov, preto sa cenová ponuka vypracuje na mieru pre každého klienta.
Naša spoločnosť je držiteľom rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na povolenie vykonávania týchto činností.
Tieto služby vykonáva vysokoškolský vzdelaný verejný zdravotník s viacročnými skúsenosťami z predošlých pôsobísk (RÚVZ, PZS).
Mýty o PZS
My sme naozaj malá firma, počuli sme, že my PZS nepotrebujeme
PZS je služba, ktorá sa týka každého zamestnávateľa bez ohľadu na počet zamestnancov alebo formu pracovno-právneho vzťahu. Zákon hovorí, že ak zamestnávateľ zamestnáva čo i len jedného zamestnanca, musí mať zabezpečené služby PZS. Nezáleží pri tom, či zamestnáva zamestnancov na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu. Teda PZS sa vzťahuje aj na zamestnávateľa s jediným zamestnancom na dohodu (i na občasnú činnosť).
Aké choroby z povolania už len môžu vzniknúť v kancelárii? Veď my nepracujeme v bani alebo pri vysokej peci
Do skupiny najčastejšie hlásených chorôb z povolania – ochorenie končatín z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia – patrí syndróm karpálneho tunela. Prejavuje sa zvyčajne po niekoľkých rokoch práce bolesťami v zápästí, tŕpnutím prstov a ich znecitlivením. Tento zdravotný problém je typický pre dlhodobú aktivitu zápästia (v obchodných firmách bežne účtovníčka pri práci s PC myšou, inak holičky, pedikérky, profesionálni hráči na husle alebo gitaru, …). Odstupné za túto diagnózu môže dosiahnuť čiastky v desaťtisícoch € (za bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenie, náklady na liečenie, úrazová renta, či jednorázové vyrovnanie a pod.).
Kto by už v dnešnej dobe práve v našej firme kontroloval stav PZS? A čo by tak kontroloval?
Z pohľadu „bežných“ kontrol je pomerne častým dôvodom kontroly udanie (bývalých) zamestnancov alebo dokonca konkurencie.
Pre nás robí PZS bezpečnostný technik, nepotrebujeme na to špecializovanú firmu
Pri novele zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v roku 2018 bolo odobratá možnosť vykonávať služby PZS bezpečnostným technikom, takže keď vám dodnes tieto služby bezpečnostný technik poskytuje, tak už minimálne tretí rok na to nemá oprávnenie.
Školenie prvej pomoci nám robí kolega, on robil päť rokov na záchranke
Zo zákona povinné školenie Prvej pomoci (s predpísaným rozsahom, pravidelnou periódou 24mesiacov, končiace testom a certifikátom) môže vykonávať len jedinec alebo spoločnosť so schváleným a akreditovaným kurzom zo strany Ministerstva zdravotníctva.
My chodíme na preventívne prehliadky k svojmu obvodnému lekárovi, ten pozná najlepšie náš zdravotný stav
Problémom preventívnej prehliadky (vo vzťahu k práci) je fakt, že pre daný typ rizika je vyhláškou (Vestník MZ SR 2016/29-38) predpísaný typ prehliadky s detailným popisom vyšetrení. Výstupná správa z takejto prehliadky (Lekársky posudok o spôsobilosti zamestnanca na prácu) má tiež predpísanú formu, ktorej súčasťou sú presne definované odporúčania.
Pokiaľ obvodný lekár nemá špecifikáciu rizika zo strany PZS a doporučený typ preventívnej prehliadky, tak nedokáže vykonať relevantnú preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci. Veľakrát sa stane, že obvodný lekár realizuje bežnú preventívnu prehliadku (vrátane EKG, vyšetrenie krvi a moču) a na základe výsledkov vyšetrenia dá stanovisko k celkovému zdravotnému stavu, nie však k spôsobilosti zamestnanca na danú prácu s jej konkrétnymi rizikami.
Konateľ však realizáciou takejto „všeobecnej“ prehliadky úplne prichádza o informáciu ohľadom rizika zdravotného stavu (budúceho) zamestnanca voči konkrétnemu riziku (jednostranné zaťaženie, hluk, vibrácie, prach a pod.) jeho práce. Tým pádom celá preventívna prehliadka sa minula účinku z pohľadu ochrany konateľa voči vysokým finančným postihom z dôvodu rizika choroby z povolania.
